Veľký počet predpokladaných pozorovaní UFO pochádza od pilotov leteckých spoločností. Mnohí z nich možno neohlásili, čo videli, lebo nechceli, aby ich pokladali za bláznov. Väčsina ohlásených pozorovaní sa týka záhadných letiacich objektov, ktoré manévrujú a pohybujú sa rýchlosťami nedosiahnuteľnými pre bežné lietadlá. Potom sa stratia. A niekedy sa strácajú aj lietadlá s pilotmi, ktorí ich spozorovali…
Roku 1953 dvaja americký vojenskí piloti v prúdovej stíhačke F-89 prenasledovali UFO, pohybujúce sa veľkou rýchlosťou ponad jazero Superior na hranici medzi Kanadou a USA. Ich pohyby sledovali radarom. zrazu na obrazovke oba body, lietadlo i neznámy objekt, splynuli. Potom sa stíhačka stratila a UFO sa dostalo mimo dosahu radaru. Hoci okamžite vyhlásili pátranie vo vzduchu i na mori a pozorne prečistili kritickú oblasť, po stíhačke ani jej dvoch pilotoch nenašli nijaké stopy.
Z druhej svetovej vojny sa dochovalo množstvo hlásení o záhadných svetielkujúcich guliach, ktoé sprevádzali lietadlá Spojencov pri náletoch na Nemecko. Dokonca pre ne vymysleli meno - “prízrační stíhači”. Spojeneckí letci prepokladali, že musia byť nemeckého pôvodu. Novinová správa z decembra 1944 sa o nich zmieňuje ako o nemeckej najnovšej tajnej zbrani - “tajomných striebristých guliach, vznášajúcich sa vo vzduchu”. Nemeckí piloti zažívali rovnaké stretnutia a naopak sa nazdávali, že čudné objekty vyrobili Briti alebo Američania.
Medzi ufológmi sa najväčšmi rozšírila teória, že to boli autamatické sondy vyslané z momotemskej materskej lode, ktoré mali za úlohu zbierať informácie o Zemi a vojenských technológiách pozmšťanov pred pripravovanou inváziou z vesmíru. Skutočné vysvetlenie je ale takisto nezvyčajné. svetielkujúce gule boli totiž guľové bleky; mali asi 25 cm v premere a vydávali oranžovú alebo červenú žiaru. Guľový blesk sa môže vynoriť celkom nečakane z oblakov, ale i z jasného neba a existuje len zopár minút, kým zanikne. Niektoré guľové blesky vybuchnú s hlasným treskom, iné sa jednoducho rozplynú vo vzduchu. Guľové blesky sú zvláštnym fenoménom, ktorý veda ešte celkom nepreskúmala. Zdá sa, že ich priťahujú prázdne priestory, ako sú vnútrajšky budov či kabíny dopravných prostriedkov. Niekedy ostro syčia alebo praskajú, inokedy zapáchajú ako skazené vajcia - jednoducho je to akési prírodné UFO.
Skoro ráno 6. decembra 1952 poričík Sid Coleman sledoval radarovú obrazovku na svojom bombardéri B-29 pri lete na Mexickým zálivom. zrazu sa na nej zjavil svetlý bod a krátko po ňom ešte dva ďalšie. Tieto body sa však nepodobali na nijaké z objektov, ktoé dovtedy poručík Coleman na svojej radarovej obrazovke vedel. Okrem iného sa pohybovali neskutočnou rýchlosťou 8400 km/h. Vzápätí sa na navigátorovom radare zjavili ďalšie štyri svetelné body.
Jeden z bodov sa zľava rýchlo približoval k lietadlu, preto ďalší člen posádky bombardéra seržant Bailey začal pozorne sledovať cez priezor súmračnú oblohu. S úžasom zbadal, ako bok lietadla zaliala beláskavá žiara. Medztým sa na radorovej obrazovke vynárali ďalšie a ďalšie svetelné body. Vyzeralo to, akoby obkolesovali bombardér zo všetkých strán. Hore v pilotnej kabíne kapitán John Harter zbadal, ako dráhu lietadla vpredu križuje UFO, potom ďalšie. Zrazu sa obrátili a zamierili priamo k bombardéru. Keď sa k nemu priblíztili, vyrovnali si s ním rýchlosť a smer a chvíľu leteli paralelne. Asi desať sekúnd ho takto sledovali - pripomínalo to akúsi bizarnú hru na mačku a myš. Potom sa priamo pred očami užasnutej posádky menšie objekty rýchlo priblížili k väčšiemu a splynuli s ním. Veľké UFO potom odletelo preč neuveriteľnou rýchlosťou 14000 km/h.
Čo videla v to ráno posádka bombardéra? Skutočnosť, že na displeji radara sa zobrazili svetelné body, naznačovala, že ide o hmotné, reálne objekty. Posádla ich navyše na vlastné oči videla. jedným z vysvetlení bolo, že to museli byť rakety alebo prúdové lietadlá. Roku 1952 bola v plnom prúde kórejská vojna a americké vojenské letectvo podnikalo veľké množstvo skúšobných letov a raketových testov. Mohlo ísť o mimoriadne rýchle lietadlá s navigačnými svetlami, ktoré nie je ťažké pokladať za niečo záhadné. Mnohé správy o UFO sa zmieňujú o blikajúcich zelených, bielych a červených svetlách, ktoré by sa azda dali vysvetliť ako farebné navigačné svetlá na trupe lietadla.
Pravda, veci vždy nie sú také jednuduché, ako sa na prvý pohľad zdá, a hoci toto vystvetlenie pôsobí pomerne dôverihodne, ľuďom, ktorí videli UFO, nestačí.
Roku 1988 pilot a posádka lietadla japonských aerolínií dva razi ohlásili, že vedeli na oblohe obrovské UFO v tvare lieskového orieška. V januári 1988 Boeing 747 smerujúci z Islandu do Japonska pri lete nad americkou Aľjaškou po dobu asi tridsiatich minút sprevádzal záhadný objekt. Kapitán Kenju Terauchi doslova povedal, že bol “veľmi veľký, asi dva razy väčší ako lietadlo”. Keď sa objekt začal približovať k lietadlu, kapitán Terauchi sa spojil s letovou kontrolou a požiadal o povolenie vykonať v prípade potreby úhybný manéver. Povolenie dostal - objekt sa zjavil aj na radarovom displeji letovej kontroly. V riadiacom stredisku taisto nemali ani potuchy, o čo ide, no zdalo sa, že by objekt mohol pozostávať z troch menších telies letiacich v tesnej blízkosti. V súvislosti s týmto incidentom začalo prebiehať oficiálne vyšetrovanie, no nikdy nedospelo k nijakému záveru.